Vďaka Bohu, že On mi pomohol, aby som prijala Jeho Syna ako Pána a Spasiteľa, pripravoval na to aj moje srdce a poslal aj človeka, ktorého si použil, aby sa tak stalo. V tom čase som si dala prihlášku na lekársku fakultu do Olomouca. Na moje veľmi veľké  prekvapenie som sa tam aj dostala. Pre mňa to bol naozaj veľký zázrak, lebo som to nečakala. Tak som ďakovala Bohu ako nikdy (vybehla som na lúku a plakala od radosti a iba ďakovala). Asi o týždeň neskôr som mala odísť do Anglicka na prázdniny. Mamin priateľ, ktorý nám vždy pomáhal ako sa len dalo a snažil sa nám nahradiť otca, mal v Anglicku dcéru, u ktorej som mala bývať (zlepšiť svoju angličtinu a tiež si privyrobiť na vysokú školu). Deň pred odletom som sa stretla so svojím bratrancom Stankom – znovuzrodeným kresťanom, s ktorým som predtým nebola skoro vôbec v kontakte kvôli rodinnému konfliktu spred niekoľkých rokov. Bola som prekvapená, keď ma pozval na kávu, ale tešila som sa. A ešte väčšmi som bola prekvapená z mojej otvorenosti a úprimnosti  voči nemu pri našom rozhovore. Niektoré veci by som nepovedala ani najlepšej kamarátke, ale zaujímavé bolo, že ma to absolútne netrápilo. Mala som z toho rozhovoru veľký pokoj. Dnes viem, že Božie slovo sa stále napĺňa v našich životoch a tak tomu bolo aj teraz, veď je napísané: ,,Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia...´´ 2Kor 2/15. Skutočne bol touto Kristovou vôňou a vďaka Ježišovi, že je vôňou aj dnes pre tých, ktorí potrebujú spasenie dnes, ako ja v tom čase. Veď to, že sa obrátil k Bohu som ani netušila a k tejto téme sme sa vôbec ani nedostali, ale jeho záujem a zanietenosť pre rozhovor budovalo v mojom vnútri otvorenosť, úprimnosť a borilo tvrdosť srdca. Keď sme sa lúčili v aute, dal mi niekoľko dvd filmov. Už si ani nepamätám s akým odporučením, ale hneď v ten večer som si pozrela svedectvo Iana Mc´Cormacka. Svedectvo tohto Božieho muža sa ma veľmi dotýkalo. Na konci bola výzva na pokánie – modlitba hriešnika, ktorú som sa pomodlila so slzami v očiach, pretože som si veľmi dobre uvedomovala v akom stave stojím pred Stvoriteľom, jediným Bohom a potrebujem sa s Ním zmieriť. Tiež som si uvedomovala, že peklo je jedno reálne miesto, a prosila som Boha, že chcem byť s ním a nie na tom hnusnom mieste. Nič veľmi viditeľné sa neudialo, ale v mojom srdci sa toho dosť zmenilo. Počas dvoch mesiacov v Anglicku som skoro každý večer počúvala chvály Božieho ľudu, ktoré som tiež dostala na cd a nahrala som si ich na mp3 prehrávač. Takisto som sa začala viacej modliť k Pánovi, avšak rozdiel bol v tom, že som začala používať vlastné slová. Rada som takisto čítala svedectvá  a články v časopise Logos, ktorý som tiež dostala. Dokonca som si niektoré prečítala aj viackrát a to čomu som dobre nerozumela som si podčiarkla a stále som sa pýtala, prečo tomu tak nerozumiem. Toto všetko sa dialo ďaleko od rodiny a ďaleko aj od brata z cirkvi, ktorý mi dal do rúk to najdôležitejšie – Boží nástroj, ktorý si Pán použil pre moju záchranu, ale vôbec to nebolo priďaleko pre Svätého Ducha. Pán Ježiš hovorí:  ,,Ale keď príde Tešiteľ, ktorého Vám ja pošlem od Otca, toho Ducha pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten bude svedčiť o mne.“ Jan 15/26. A aj svedčil v mojom prípade. A svedčí do dnes. Viem, že tento brat sa za mňa modlil a chcela by som týmto povzbudiť každého, ktorí sa modlievate za svojich blízkych, priateľov a ostatných, ktorých máte na svojich srdciach.  ,,Vroucí modlitba spravedlivého zmůže mnoho.“ Jak 5/16 (překlad 21) Je to tak.

Po príchode na Slovensko sme sa stretli s bratrancom znova. Kázal mi a zároveň ma pozval aj na Bohoslužbu do martinského zboru. Išla som veľmi rada. S veľkou zvedavosťou a očakávaním. Bolo pre mňa úžasné počúvať  chvály, ktoré ma predtým tak fascinovali,  naživo. A ešte lepšie, zažiť atmosféru počas celej bohoslužby. Pripadala som si ako doma. Rada som sa aj pripojila a chválila s ostatnými. Počas chvál i kázaného slova sa ma Pán veľmi dotýkal, slzy mi opäť stekali po lícach, ale zároveň som cítila pokoj a radosť. Na konci bola výzva pre prijatia Pána ako osobného Spasiteľa, a tak som išla dopredu. Teraz s odstupom času viem, že Boh počul moju pokornú prosbu už ten večer pri pozeraní svedectva, a môj život sa v tom okamihu začal meniť.  Vtedy som to však vôbec netušila. Bolo super, že som mohla ísť spečatiť vyznanie aj pred ostatnými a tento brat tam išiel so mnou, čím podporil moju smelosť urobiť krok vpred. Krok vpred na štartovnej čiare ma presunul zo smrti do života a dáva silu aj dnes robiť ďalšie kroky viery k víťazstvu, ktoré vydobyl Ježiš na kríži.